Čistenie a umývanie fasád bez poškodenia omietky

Prečo fasáda zelenie, černie a šedne

Zelený alebo čierny povlak na fasáde nie je špina, ktorá sa nalepila z ulice. Je to živý organizmus. Najčastejšie ide o jednobunkové zelené riasy, ktoré na vlhkom povrchu vytvárajú súvislý zelenkastý až sivozelený film, ďalej o machy v miestach, kde sa drží voda, a o lišajníky, ktoré rastú pomaly, no do povrchu zapúšťajú príchytky a vytvárajú svetlé alebo tmavé kruhové škvrny.

Nad tým sedí druhá vrstva, tá naozaj neživá: prach z ulice, výfukové usadeniny a sadze z komínov a z dopravy. Tie sa najviac držia na severnej a na uličnej strane, na parapetoch a pod rímsami, kde ich dážď nezmyje. Práve preto býva fasáda pri ceste sivá a fasáda v záhrade zelená, ide o dva rôzne druhy znečistenia.

Rozdiel je dôležitý, lebo každý typ znečistenia sa odstraňuje inak. Prach a sadze zmyje voda, riasy a lišajníky treba najprv chemicky usmrtiť, inak ich len zotriete z povrchu a koreňová vrstva zostane v póroch omietky a do roka narastie znovu.

Prečo severná a tienená strana zarastá najrýchlejšie

Riasa potrebuje vodu a znesie málo svetla. Na južnej stene slnko po daždi povrch vysuší za desiatky minút, na severnej stene zostáva vlhký celé hodiny, v zime aj celé dni. Rozdiel v čase, počas ktorého je povrch mokrý, je tá jediná premenná, ktorá rozhoduje, či sa riasa uchytí.

Preto na tom istom dome vidíte zelenú severnú stenu a čistú južnú. Rovnako pôsobí tieň od stromu, od plota, od susedného domu a blízkosť trávnika alebo živého plota, odkiaľ sa spóry šíria a odkiaľ sa odráža vlhkosť. Rodinný dom s tújami vysadenými meter od steny má zarastenú fasádu takmer vždy.

Ak sa dá, orežte pred čistením kríky a stromy tak, aby stena po daždi vyschla. Je to najlacnejšie opatrenie proti opätovnému zarastaniu a bez neho vydrží akékoľvek ošetrenie kratšie.

Prečo zateplená fasáda zarastá rýchlejšie ako murovaná

Je to jeden z paradoxov zatepľovania a majiteľov domov to spoľahlivo prekvapí. Murovaná stena bez zateplenia má veľkú tepelnú zotrvačnosť. Cez deň sa prehreje, v noci teplo vyžaruje a povrch zostáva teplejší než okolitý vzduch, takže na ňom voda nekondenzuje.

Kontaktný zatepľovací systém, teda ETICS, funguje presne opačne. Tepelná izolácia oddelí tenkú vonkajšiu omietku od tepla stavby. Tá omietka má hrúbku rádovo milimetre a nemá odkiaľ brať teplo, takže sa v noci ochladí rýchlo a hlboko. Práve na tomto studenom povrchu sa ráno drží vlhkosť a práve preto zateplené domy z deväťdesiatych rokov aj novostavby zelenejú skôr než staré tehlové domy vedľa nich.

Rosný bod, teda prečo je tenká omietka ráno mokrá

Rosný bod je teplota, pri ktorej vzduch už neudrží vodnú paru a tá skondenzuje na kvapky. Ak je povrch chladnejší než rosný bod okolitého vzduchu, orosí sa. Je to ten istý jav ako zarosené okno auta ráno alebo vlhký pohár vytiahnutý z chladničky.

Za jasnej noci vyžaruje fasáda teplo do oblohy a jej povrch klesne pod teplotu vzduchu, na tenkej omietke na zateplení až o niekoľko stupňov. Takáto stena sa orosí, a kým ju ráno neosvieti slnko, zostáva mokrá. Na severnej strane sa to opakuje celý rok, čo je pre riasy ideálny režim: každý deň nová voda bez toho, aby vôbec pršalo.

Z toho vyplýva jedna praktická vec. Zelenajúca sa fasáda neznamená, že je niečo zle urobené alebo že do steny zateká. Vo väčšine prípadov je to normálny dôsledok fyziky zatepleného plášťa a rieši sa čistením a biocídnym ošetrením, nie prestavbou.

Aký tlak znesie ktorá fasáda

Číslo na stroji nehovorí takmer nič. To, čo dopadne na omietku, určuje kombinácia troch vecí: tlaku, typu dýzy a vzdialenosti. Stroj so sto päťdesiatimi barmi a širokou vejárovou dýzou zo štyridsiatich centimetrov je k povrchu oveľa šetrnejší než polovičný tlak s bodovou dýzou z piatich centimetrov. Preto skúsený človek reguluje predovšetkým odstup a uhol, nie ventil.

Druhá vec, ktorú laik nevie: tenkovrstvová omietka má farebný pigment a spojivo len v povrchovej vrstve. Keď ju vysoký tlak odstráni, pod ňou je svetlejšie, matnejšie a savejšie jadro. Fasáda potom vyzerá vyčistene aj po niekoľkých mesiacoch, no v skutočnosti je poškodená, saje vodu a zarastie skôr než predtým.

Prvý záber vždy robíme na skúšobnej ploche, spravidla na menej viditeľnom mieste, napríklad na zadnej stene alebo pod balkónom. Až podľa toho, ako sa povrch zachová, nastavíme tlak a chémiu pre celý dom.

Mechanické čistenie alebo chémia? Rozdiel je zásadný

Mechanické čistenie odstraňuje nečistotu silou vody. Je rýchle, funguje na prach, sadze a pevné usadeniny a nič po ňom nezostáva na povrchu. Nevýhoda je, že riasu a lišajník odstráni len z povrchu. Bunky, ktoré prežijú v póroch a v mikrotrhlinách, sa po sezóne rozmnožia a zelený nádych sa vráti.

Chemické čistenie funguje opačne. Prípravok sa nanesie, nechá pôsobiť a organizmus usmrtí aj v hĺbke, takže povrch sa dá potom umyť oveľa nižším tlakom. Pri zatepleniach a citlivých omietkach je to prakticky jediná bezpečná cesta a rozhoduje pri ňom čas pôsobenia, nie sila.

V praxi sa oba postupy kombinujú. Na jednom dome býva uličná strana zašpinená prachom a zadná strana zarastená riasou, a to sú dva úplne rôzne zásahy na tej istej zákazke.

Čo je vapkovanie fasády a prečo to ľudia hľadajú

Vapkovanie fasády je hovorové označenie pre umývanie fasády vysokotlakovým čističom. Slovo vzniklo z prezývky pre tlakový čistič a väčšina ľudí ním myslí presne to, čo my nazývame vysokotlakové čistenie. Ide teda o ten istý úkon, len pomenovaný tak, ako sa o ňom bežne hovorí.

Stojí za to upozorniť na jeden zmätok. Časť ľudí to píše s dĺžňom, teda ako vápkovanie, a to potom vyzerá ako niečo od slova vápno. S vápenným náterom to však nemá nič spoločné, ide naozaj len o umytie tlakovou vodou. Ak potrebujete obnoviť farbu, hľadáte náter fasády, nie jej čistenie.

Aj tu platí, že samotné vapkovanie nie je vždy správna odpoveď. Na zateplenom dome ho používame len ako doplnok k chémii a s výrazne zníženým tlakom, inak by fasáda vyzerala lepšie pár mesiacov a horšie ďalších desať rokov.

Biocídne ošetrenie proti riasam a ako dlho vydrží

Biocídne ošetrenie je nanesenie prípravku, ktorý usmrtí riasy, machy a lišajníky aj v póroch omietky a ešte nejaký čas bráni tomu, aby sa uchytili nové. Aplikuje sa až na umytú a suchú fasádu, spravidla postrekom a bez oplachovania, takže účinná látka zostane v povrchovej vrstve.

Ako dlho vydrží, nezávisí od prípravku ani zďaleka tak, ako od toho, ako rýchlo vaša stena vysychá. Na osvetlenej a vetranej stene vydrží ošetrenie výrazne dlhšie než na severnej stene pod stromami, kde je povrch mokrý každé ráno. Hovoríme rádovo o niekoľkých sezónach, nie o trvalom stave, a nikto vám poctivo nepovie presné číslo dopredu.

Užitočný detail: po ošetrení sa fasáda niekedy nevyčistí hneď do posledného odtieňa. Odumretá riasa sa dočisťuje aj niekoľko týždňov dažďom, takže výsledok, ktorý vidíte v deň odchodu, ešte nie je konečný.

Čím sa líši čistenie jednotlivých povrchov

Fasáda býva takmer vždy zmes materiálov. Na jednom dome nájdete tenkovrstvovú omietku, soklový obklad, plechové parapety, drevené podbitie a presklenie zábradlia, a každý z nich sa správa inak. Preto sa cenová aj technická úvaha robí po plochách, nie za dom ako celok.

• Silikónová omietka je vodoodpudivá a čistí sa dobre, no jej povrch je citlivý na tlak a na obrusovanie.
• Silikátová omietka je otvorenejšia, viac saje a riasa sa v nej drží pevnejšie, takže potrebuje dlhší čas pôsobenia chémie.
• Brizolit má hrubé zrno, ktoré nečistotu drží, no zároveň sa pri vysokom tlaku ľahko vymyje a začne opadávať.
• Keramický obklad znesie takmer všetko, kritická je spárovka, cez ktorú sa voda dostane za obklad.
• Prírodný kameň sa čistí bez silných kyselín, tie rozpúšťajú vápnité kamene a zanechajú matné škvrny.
• Drevo sa čistí nízkym tlakom v smere vlákien a po vyschnutí sa spravidla obnovuje náter, inak zošedne znovu.
• Kompozitné a plechové kazety sa umývajú ručne alebo nízkym tlakom, aby sa voda nevtlačila za spoje.
• Sklo a rámy sa dočisťujú tak, aby po nich nezostali zaschnuté kvapky, čo je práca skôr pre okenársku techniku.

Riziko zatečenia do zateplenia a ako mu predchádzame

Toto je najreálnejšie riziko celého čistenia a zároveň to, čo pri svojpomocnom umývaní najčastejšie spôsobí škodu. Zatepľovací systém je zvonku chránený len tenkou omietkou a lepidlom s výstužnou sieťkou. Kritické nie sú rovné plochy, ale detaily: ostenie okien, napojenie na parapet, oplechovanie atiky, rohy pri dverách, prestupy pre klimatizáciu a káble.

Ak sa tam vodný lúč nasmeruje kolmo a zblízka, voda sa dostane za omietku do izolantu. Odtiaľ nemá kadiaľ rýchlo vyschnúť. Prejaví sa to o mesiace neskôr tmavým fľakom, ktorý sa opakovane vracia, prípadne odfúknutou omietkou po prvom mraze.

• Pracujeme šikmo zhora nadol, nikdy nie kolmo a nikdy nie zdola do škáry.
• Pri ostení, parapetoch a oplechovaní znižujeme tlak a zväčšujeme odstup.
• Poškodené alebo chýbajúce tmelenie okolo okien si všimneme vopred a upozorníme na to pred začatím prác.
• Miesta s odutou alebo dutou omietkou obchádzame nízkym tlakom a nesnažíme sa ich vyčistiť nasilu.

Ak fasádu poklepete a niekde znie duto, omietka je v tom mieste odlepená od izolantu. Také miesto sa nesmie čistiť tlakom, treba ho najprv opraviť. Riešime to v rámci opráv fasád.

Ochrana okien, dverí, elektroinštalácie a rastlín

Na dobre odvedenej zákazke zaberie príprava porovnateľný čas ako samotné umývanie a je to práve ona, čo odlišuje profesionálne čistenie od požičanej vapky. Zakrývame elektrické zásuvky, zvončeky, kamery, svietidlá, rozvádzače a vetracie mriežky, lebo do nich sa voda dostane najľahšie a škoda je nepomerne drahšia než celé čistenie.

Rastliny pod stenou nezakrývame fóliou, tá by ich v slnku spálila. Fungujúci postup je opačný: pred nanesením chémie ich dôkladne poliať vodou, aby mali listy aj pôda plné póry a prípravok sa nevsiakol, a po skončení práce ich znovu opláchnuť. Trávnik pri stene rovnako.

• Okná a dvere zatvorené, susedov na to upozorníme vopred.
• Autá odstavené mimo dosahu striekajúcej vody a odpadávajúcej nečistoty.
• Vonkajšie žalúzie a sieťky proti hmyzu vytiahnuté hore alebo zakryté.
• Nábytok na terase, gril a sušiak odstránené alebo prekryté.
• Priestor pod pracoviskom vymedzený, aby popod nás nikto neprechádzal.

Kam steká voda z fasády a čo s ňou

Pri umývaní fasády rodinného domu stečú dole rádovo stovky litrov vody a je v nej odumretá riasa, prach a zvyšky prípravku. Kam to potečie, sa má dohodnúť pred začiatkom, nie potom, keď sa to už deje. V praxi je najlepšie, keď voda odtečie po spevnenej ploche do dažďovej kanalizácie alebo sa vsiakne na väčšej ploche trávnika.

Čomu sa vyhýbame: studni a jej okoliu, jazierku so živočíchmi, čerstvo vysadenému záhonu, otvorenej pivničnej šachte a vsakovaciemu boxu tesne pri stene. Ak je pri dome čokoľvek z toho, povedzte nám to vopred, riešenie je jednoduché, ale musí sa naplánovať.

Praktická poznámka pre bytové domy: pred čistením sa oplatí prejsť strešné vpuste a odkvapy. Splavená nečistota z fasády ich vie doplniť tak, že prvý väčší dážď po čistení skončí pretečením.

Hrdzavé fľaky, výkvety a škvrny, ktoré samotné umytie nezoberie

Hrdzavý fľak pod zábradlím, pod konzolou alebo pod kotvou nie je nečistota ležiaca na povrchu. Oxidy železa preniknú do pórov omietky a odstraňujú sa cieleným prípravkom na hrdzu, nie tlakom. Podstatné je, že kým sa neošetrí zdroj, teda hrdzavejúci prvok, škvrna sa po prvých dažďoch vráti. Čistenie bez opravy kotvenia je tu vyhodená práca.

Výkvety sú biele soľné povlaky, ktoré na povrch vynáša voda prechádzajúca murivom. Nezmyjú sa. Naopak, umývanie ich rozpustí a po vyschnutí sa vykryštalizujú znovu, často ešte výraznejšie. Správny postup je odstrániť ich najprv nasucho a až potom umývať. Ak sa vracajú opakovane, problém nie je na povrchu, ale vo vlhkosti, ktorá sa do steny odniekiaľ dostáva.

• Grafity: riešia sa odstraňovačom podľa typu farby a podľa savosti omietky, nie tlakom.
• Zatečené pásy pod parapetom: ukazujú chýbajúcu odkvapovú drážku alebo zlé oplechovanie.
• Tmavé fľaky nad soklom: obvykle odstrekujúca voda, pomôže úprava terénu, nie ďalšie čistenie.
• Sadze nad oknami: zvyčajne zvyšok po požiari, ktorý potrebuje samostatný postup a často aj náter.

Ako často treba fasádu čistiť

Neexistuje jeden interval pre všetky domy, lebo rozhoduje poloha a orientácia, nie vek fasády. Uličná fasáda v centre sa špiní od dopravy a všimnete si to podľa toho, že sa zmenil odtieň. Tienená stena v záhrade sa nešpiní, ale zarastá, a tam je signálom zelený nádych na severnej strane.

Rozumný orientačný rámec je čistiť raz za niekoľko rokov, u zatienených a zateplených domov v kratších intervaloch a u slnečných vetraných stien v dlhších. Praktickejšie než počítať roky je sledovať dve veci: či sa mení odtieň fasády a či sa na severnej strane objavuje zelený povlak.

Odkladať to nemá zmysel. Zarastenú fasádu treba ošetrovať dlhšie, potrebuje viac chémie a stále platí, že sa musí umývať šetrne. Prácnosť teda rastie, no možnosti, ako ju vyčistiť, zostávajú rovnaké.

Čo s prasklinami, ktoré sa pri čistení objavia

Umytá fasáda odhalí to, čo špina roky zakrývala. Najčastejšie sú to vlasové trhliny v omietke, praskliny vybiehajúce od rohov okien, odlepené miesta, ktoré pri poklepe znejú duto, a chýbajúci alebo popraskaný tmel okolo okien a pri oplechovaní.

Netreba z toho robiť drámu, ale ani to prehliadnuť. Vlasové trhliny sú väčšinou len v povrchovej vrstve a rieši ich náter s premostením trhlín. Trhlina, do ktorej sa dá zasunúť hrot noža, alebo dutá plocha znamenajú, že sa voda dostáva za omietku, a tam už ide o opravu, nie o kozmetiku.

Preto po umytí prejdeme fasádu ešte raz a čo nájdeme, ukážeme na fotkách. Ak to dáva zmysel spraviť naraz, opravu vieme urobiť v rámci opráv fasád, kým máme prístup zabezpečený. Druhé postavenie prístupu je vždy drahšie než jedno.

Čistenie fasády rodinného domu a bytového domu, v čom sa líšia

Pri rodinnom dome je hlavnou témou šetrnosť a okolie. Fasáda je zväčša zateplená a tenkovrstvová, okolo domu je záhrada, terasa, technika a rastliny. Prístup sa dá riešiť z rebríka a z plošiny, výška zriedka presiahne dve podlažia a celé čistenie fasády domu býva otázkou jedného až dvoch dní.

Pri bytovom dome sú kľúčové iné veci: výška, prevádzka pod pracoviskom a organizácia. Tu už ide o lanový prístup, o zabezpečenie priestoru pod nami, o informovanie obyvateľov, aby mali zavreté okná, a o dohodu so správcom, kedy sa smie pracovať. Zákazka trvá dni až týždne a rieši sa po sekciách, nie celý dom naraz.

Rozdiel je aj v rozhodovaní. Pri rodinnom dome rozhoduje majiteľ, pri bytovom dome vlastníci cez správcu alebo spoločenstvo a financuje sa to spravidla z fondu opráv. Podklady pripravíme v podobe, ktorú vie správca predložiť na schôdzi.

Kedy už čistenie nestačí a treba náter

Čistenie odstráni to, čo na fasáde leží alebo v nej rastie. Nedokáže vrátiť farbu, ktorú zobralo slnko, a nedokáže nahradiť spojivo, ktoré sa z omietky rokmi vytratilo. Existuje jednoduchý test, ktorý si urobíte sami: prejdite po suchej fasáde tmavou látkou alebo dlaňou. Ak na nej zostane výrazný farebný prach, omietka kriedovatie a čistenie ju už len obnaží.

Ďalšie signály, že sa oplatí rovno uvažovať o nátere: farba je nerovnomerne vyblednutá a po umytí to bude vidieť ešte viac, na fasáde sú opravované miesta v inom odtieni, sú v nej vlasové trhliny alebo je zarastenie také silné, že sa aj po ošetrení bude vracať. V týchto prípadoch nie je čistenie zbytočné, práve naopak, je to prvý a nutný krok pred natieraním. Náter na neumytú a zarastenú fasádu nedrží.

Ak už viete, že fasádu čaká náter, povedzte nám to hneď na začiatku. Príprava pod náter sa robí trochu inak než bežné umytie a poradie krokov sa dá naplánovať tak, aby sa prístup staval len raz.

Ročné obdobie a teplota, kedy sa fasáda čistí

Hlavná sezóna je od jari do jesene a dôvod je jednoduchý: pracuje sa s vodou. Pri teplotách okolo nuly voda na fasáde zamŕza, v póroch sa mení na ľad a rozširuje mikrotrhliny, čo je presne to, čomu sa chceme vyhnúť. Preto sa v mraze fasády neumývajú a nerobí sa ani biocídne ošetrenie.

Nevhodné je aj druhé počasie, na ktoré sa málokto pýta: prudké slnko na rozpálenej stene. Chémia na horúcej fasáde vyschne skôr, než stihne zapôsobiť, a môže zanechať mapy. Preto v lete pracujeme na osvetlených stenách skoro ráno alebo podvečer, prípadne postupujeme podľa toho, kadiaľ ide tieň.

Praktický tip k termínom: jar je najžiadanejšia a kapacity sa plnia najrýchlejšie. Ak nie ste viazaní na konkrétny mesiac, jeseň býva pokojnejšia a pre samotné čistenie často vhodnejšia, lebo steny nie sú prehriate.

Čo ovplyvňuje cenu čistenia fasády

Cena čistenia fasády sa neurčuje paušálom za dom, ale podľa toho, koľko plochy sa čistí, ako sa k nej dá dostať a čo z nej treba dostať dole. Dve rovnako veľké fasády môžu vyjsť výrazne odlišne, ak je jedna len zaprášená a druhá zarastená lišajníkom na severnej strane.

• Plocha v štvorcových metroch a členitosť fasády, teda počet okien, balkónov, ríms a detailov.
• Výška a spôsob prístupu, teda či stačí plošina alebo sa musí ísť z lana.
• Typ povrchu, lebo citlivá omietka znamená pomalšiu prácu a viac chémie namiesto tlaku.
• Miera a druh znečistenia, pričom lišajník a mastné usadeniny sú vždy prácnejšie než prach.
• Rozsah prípravy a ochrany okolia, teda zakrývanie, zabezpečenie priestoru a zdroj vody.
• Doplnkové práce, napríklad biocídne ošetrenie, odstránenie grafitov alebo dočistenie okien.

Cenu vám dáme až podľa fotiek alebo obhliadky. Číslo povedané po telefóne bez toho, aby ktokoľvek videl vašu stenu, je odhad, ktorý sa na mieste aj tak zmení, a to nikomu nepomôže.

Lano, plošina alebo lešenie

Prístup býva pri výškovom čistení väčšou položkou než samotná práca, preto sa oplatí vedieť, čo sa kedy hodí. Plošina je najrýchlejšia tam, kde je spevnená plocha, dosť miesta na postavenie a nie je problém so vzdialenosťou od steny. Nehodí sa do úzkych dvorov, na trávnik po daždi a k domom s presahujúcimi konštrukciami.

Lanový prístup rieši presne to, čo plošina nezvládne. Zhora sa dostaneme k akémukoľvek miestu fasády bez ohľadu na to, čo je pod ňou, nezaberáme parkovanie ani chodník a nepotrebujeme týždeň na stavbu a demontáž. Pri vysokých a členitých domoch je to spravidla aj lacnejšie.

Lešenie má zmysel vtedy, keď po čistení nasleduje ďalšia práca na celej ploche, typicky náter alebo väčšia oprava fasády. Postaviť ho len kvôli umytiu sa nevyplatí takmer nikdy.

Najčastejšie chyby pri svojpomocnom umývaní fasády

Umývanie fasády domu svojpomocne dáva zmysel pri prízemnej stene, ktorá je len zaprášená, a pri stroji, ktorý sa dá regulovať. Problém je, že požičaný vysokotlakový čistič zvádza k presnému opaku toho, čo povrch potrebuje, a chyby sa neprejavia hneď, ale o rok.

• Dýza pritlačená k stene. Vzniknú svetlejšie pásy a zvlnený povrch, ktorý sa už nedá vyrovnať inak než náterom.
• Práca zdola nahor. Špinavá voda steká po ešte neumytej ploche a zanechá stopy, ktoré sa ťažko dočisťujú.
• Lúč mierený kolmo do ostenia okna alebo pod parapet. Toto je najčastejšia príčina zatečenia do zateplenia.
• Chlórový bielič namiesto prípravku na fasády. Riasu na povrchu odfarbí, no v póroch ju nechá, poškodzuje kovové prvky a zabíja rastliny pod stenou.
• Kyselina na kamenný alebo betónový sokel. Rozpustí povrch a zanechá matné, nenávratne poškodené miesta.
• Rebrík opretý o fasádu vo výške, kam už rebrík nepatrí. Toto je jediná chyba z tohto zoznamu, ktorá vás môže stáť viac než fasáda.

Ako prebieha obhliadka a čo od vás potrebujeme

Na prvý odhad nám vo väčšine prípadov stačia fotky. Odfoťte dom zo všetkých strán z odstupu a potom detail najviac zarasteného alebo najviac znečisteného miesta zblízka. Z odstupu vidíme rozsah a prístup, z detailu vidíme, či ide o riasu, lišajník alebo o usadeniny, a to určuje postup aj čas.

Pri väčších objektoch a pri komplikovanom prístupe prídeme na obhliadku. Vtedy urobíme aj skúšku na malej ploche, aby sme vedeli, ako sa povrch zachová, a aby ste videli výsledok skôr, než sa rozhodnete pre celý dom.

• Fotky domu zo všetkých strán a detail znečistenia.
• Približná výška, teda počet podlaží, a informácia, či je fasáda zateplená.
• Rok poslednej obnovy alebo náteru, ak ho viete.
• Prístup k domu a možnosť postaviť plošinu, prípadne kadiaľ sa dá ísť na strechu.
• Dostupnosť vody a elektriny na mieste.
• Čo je pod stenou, teda studňa, jazierko, záhon, terasa alebo parkovanie.

Kde v Bratislave čistíme fasády

Pracujeme v celej Bratislave vrátane Petržalky, Ružinova, Nového Mesta, Starého Mesta, Karlovej Vsi, Dúbravky, Rače, Vrakune a Podunajských Biskupíc, a po dohode aj v Senci, Pezinku, Malackách a Stupave. Skladba zákaziek sa pritom podľa mestskej časti výrazne líši.

V Petržalke a v Ružinove sú to prevažne zateplené bytové domy, kde ide o riasu na severných stenách a o prácu z lana. V Starom Meste sú to staršie omietky, kameň a znečistenie z dopravy, teda opatrnejší postup. V Karlovej Vsi, Dúbravke a v Rači prevažujú rodinné domy pod svahom a v zeleni, kde je zarastanie najrýchlejšie.