Čistenie odkvapových žľabov a rín z lana

Čo sa v odkvape naozaj usádza

Lístie je len to, čo je vidieť. Problém robí až zmes, ktorá vznikne, keď sa organický nános premočí, rozloží a spečie s minerálnym prachom do hustej hmoty. Tá už nepláva, ale sedí na dne žľabu a správa sa ako mokrá handra.

• Lístie z listnatých stromov, ktoré napadá počas niekoľkých týždňov na jeseň.
• Ihličie, ktoré opadáva celoročne, je krátke a prejde takmer každou mrežou.
• Machové a riasové nánosy, ktoré si v tienistej ríne vytvoria vlastný koreňový podklad.
• Piesok a posyp z asfaltového šindľa, ktorý sa zo starnúcej krytiny uvoľňuje pri každom daždi.
• Hniezdny materiál, perie a trus od vtákov, ktoré si žľab obľúbia ako chránené miesto.
• Semená, nálety a klíčiace dreviny, ktoré v nánose zakorenia a rozoprú spoje žľabu.

Ak vám v odkvape rastie tráva alebo malý stromček, nános je tam už niekoľko sezón a takmer isto sedí aj v kolene dažďového zvodu.

Čo sa stane, keď žľab pretečie

Upchatý žľab nezastaví vodu, len ju presmeruje. Voda prejde cez vonkajšiu hranu, steká po fasáde a dopadá k päte domu na jedno miesto namiesto toho, aby sa rozviedla zvodmi. Pri prívalovom daždi tak celá strecha odteká jedným pásom na sokel a do terénu pod ním.

Škoda potom postupuje zhora nadol. Najprv sa objaví mapa na fasáde a zelený povlak v páse pod žľabom, potom vlhne omietka sokla a v premočenej zóne mrzne voda, ktorá omietku odtrhne. Nakoniec sa voda dostane k základu a do pivnice, a to je najdrahšia časť celého reťazca.

• Fasáda: mapy, zelený biologický povlak a odlupujúca sa farba v páse pod žľabom.
• Sokel a základ: trvalo premočené murivo, výkvety solí a v zime odtrhnutá omietka.
• Podbitie a krov: voda zateká za žľab do dreveného podbitia a do pomúrnice.
• Terén: podmytý chodník, vymytá zemina a mokrá zóna, ktorá už nikdy nevyschne.

Prečo je upchatý zvod horší než upchatý žľab

Upchatý žľab preteká postupne a rozloží vodu po celej dĺžke. Upchatý dažďový zvod urobí niečo iné: žľab sa naplní ako vaňa a celý objem vody hľadá jedinú cestu von. Tou býva spoj žľabu, hrana pri kotlíku alebo medzera medzi žľabom a podbitím, teda smerom dovnútra konštrukcie.

Zvod sa navyše upcháva na mieste, kam nevidíte a nedosiahnete. Najčastejšie je to koleno pod kotlíkom, ohyb okolo rímsy a prechod do dažďovej kanalizácie pri zemi. Práve preto sa čistenie rín nesmie skončiť pri žľabe, ale musí prejsť celým zvodom až po výtok.

Naplnený žľab je aj statický problém. Voda váži svoje a plný žľab dokáže vytrhnúť háky z podbitia, najmä ak sú staré alebo skorodované.

Zima: ľad, ktorý žľab roztrhne

V zime sa z upchatého žľabu stane forma na ľad. Voda, ktorá nemá kam odtiecť, zamrzne priamo v ríne, pri zamrznutí zväčší objem a rozopne spoje. Preto sa poškodenia odkvapov objavujú na jar, hoci príčina vznikla už na jeseň, keď sa žľab nevyčistil.

Druhý zimný jav je ešte nepríjemnejší. Sneh na streche sa cez deň topí, voda dobehne k studenému okraju strechy, tam zamrzne a vytvorí ľadovú bariéru. Za ňou sa hromadí voda, ktorá už netečie do žľabu, ale pod krytinu. Priechodný žľab a zvod túto situáciu nevyriešia úplne, ale výrazne ju zmiernia.

Cencúle nad chodníkom alebo nad vchodom nie sú len ozdoba zimy. Sú znakom, že voda nemá kadiaľ odtiecť, a zároveň riziko pádu ľadu na ľudí pod domom.

Ako často čistiť odkvapové žľaby

Interval neurčuje veľkosť domu, ale to, čo rastie okolo neho a aká je krytina. Dom bez stromov vystačí s jednou návštevou ročne, dom pod borovicami potrebuje aj tri. Nasledujúca tabuľka je rozhodovacia pomôcka, nie predpis, výsledok vždy upresní prvá kontrola.

Kedy v roku má čistenie odkvapov najväčší zmysel

Sú dva termíny, ktoré sa vyplatia, a jeden, ktorý väčšinu roka nič nerieši. Prvý je neskorá jeseň po tom, čo dopadne posledné lístie, teda spravidla od konca októbra do decembra. Vtedy sa žľab pripravuje na zimu a práve to je jediné obdobie, keď je nános v ríne najhorší a zároveň sa dá odstrániť.

Druhý je skorá jar, pred obdobím výdatných dažďov. Cez zimu sa v žľabe usadí to, čo napadalo po jesennej návšteve, plus to, čo do neho nafúkalo, a jarná kontrola zároveň odhalí škody, ktoré napáchal mráz. Čistenie v lete uprostred sezóny má zmysel len ako reakcia na konkrétny problém.

Ak sa dá stihnúť len jedna návšteva do roka, urobte ju na jeseň po opade. Práve zima robí z upchatého žľabu poškodený žľab.

Ako čistenie rín prebieha a prečo sa nekončí vyhrabaním

Vyhrabanie je prvá polovica práce. Nános vyberieme ručne do vedra alebo do vaku, aby nespadol na terasu, do záhrady ani na chodník pod domom, a odvezieme ho. Zhodiť obsah žľabu dole je najrýchlejšie riešenie a zároveň to, po ktorom si zákazník upratuje sám a časť nánosu skončí v dažďovej vpusti.

Druhá polovica je preplach a skúška prietoku. Prepláchneme žľab aj dažďový zvod, pustíme vodu a pri výtoku sledujeme, či tečie plným prierezom, alebo len slabo. Slabý výtok znamená, že vo zvode niečo zostalo, a vtedy sa zvod prečisťuje ďalej, nie zhora pohľadom, ale mechanicky.

• Ručné vyberanie nánosu do nádoby, nie zhadzovanie z výšky.
• Vyčistenie kotlíka a hrdla zvodu, kde sa nános zachytáva najskôr.
• Preplach žľabu po celej dĺžke od najvzdialenejšieho konca k zvodu.
• Prečistenie zvodu vrátane kolena, ak preplach nestačí.
• Skúška prietoku a kontrola výtoku pri zemi alebo do vpuste.

Spád žľabu a čo znamená stojaca voda

Žľab nie je vodorovný, má mierny spád k zvodu, rádovo milimetre na bežný meter. Ten spád robí celú prácu: posúva vodu aj drobný nános smerom k odtoku. Ak spád nikde nie je, žľab síce vodu odvedie, ale nános v ňom zostáva ležať a hromadí sa rýchlejšie.

Preto je stojaca voda dôležitý nález. Ak v ríne stojí voda ešte deň po daždi, nejde o špinu, ale o tvar. Žľab je buď zle zavesený, alebo sa priehol tam, kde chýba alebo povolil hák, prípadne kde ho v zime zaťažil ľad. Vyčistenie takého žľabu problém odloží, ale nezruší.

Stojacu vodu vieme pri čistení zdokumentovať a povedať, kde presne sa žľab prehol. Prevesenie úseku alebo doplnenie hákov je potom samostatná práca, ktorú vieme urobiť pri tom istom prístupe.

Čo kontrolujeme na hákoch, spojoch a čelách žľabu

Keď je človek pri ríne, je hlúpe pozerať sa len na nános. Poruchy odkvapového systému sa zvyknú začínať na spoji alebo na kotvení a v ranom štádiu sa dajú vyriešiť malým zásahom. O rok neskôr je to už výmena úseku.

• Háky: či niektorý nechýba, nie je vytrhnutý, ohnutý alebo skorodovaný.
• Spoje a tesnenia: či nie sú rozopnuté, či pod nimi nekvapká a či nie je vidieť stopu po presakovaní.
• Čelá žľabu na koncoch, ktoré sa najčastejšie odtrhnú tlakom ľadu.
• Kotlík a napojenie zvodu, teda miesto s najväčším prietokom a najväčším opotrebením.
• Objímky zvodu na fasáde, ktoré po rokoch povoľujú a zvod začne pri daždi vibrovať.
• Korózia zvnútra pri pozinkovanom plechu, kde nános drží vlhkosť trvalo pri povrchu.

Lapače lístia, mreže a kryty do žľabov

Otázka, či sa oplatí kryt do žľabu, má nepríjemnú odpoveď: záleží, čo vám do rín padá. Na veľké lístie kryty fungujú, na ihličie a semená takmer nikdy. A žiadny z nich neznamená, že sa už netreba k žľabu vrátiť, len mení to, ako často a prečo.

Kryt do žľabu nie je zlá vec, len sa predáva ako riešenie, ktoré vás zbaví údržby. Zbaví vás jej približne tak, ako filter v digestore zbaví kuchyňu mastnoty.

Prečo sa čistenie odkvapov z rebríka nevypláca

Čistenie odkvapov z rebríka spája naraz všetky rizikové faktory, ktoré sa pri práci okolo domu môžu stretnúť. Rebrík sa opiera o hranu strechy alebo priamo o žľab, stojí na mokrej alebo mäkkej zemi, človek na ňom pracuje obidvoma rukami a pritom sa naťahuje nabok, aby nemusel rebrík často prekladať.

Opretie rebríka o samotnú rínu je pritom dvojitý problém. Žľab nie je nosný prvok, pod bodovým zaťažením sa zdeformuje alebo sa vyvlečie z hákov, a rebrík sa v tej chvíli začne šmýkať nabok. Práve preto k žľabom chodíme z lana zhora alebo z plošiny, kde je pracovník istený a obe ruky má voľné.

Ak máte prízemnú prístavbu alebo garáž a rebrík stojí na pevnej rovnej ploche, je to iná situácia než druhé podlažie nad dláždeným dvorom. Rozhodujúce nie je odhodlanie, ale to, kam by ste dopadli.

Ako sa k žľabom dostaneme bez lešenia

Na bytovom dome, na budove s presahujúcou atikou alebo tam, kde sa pod strechou nedá postaviť nič, je lanový prístup najjednoduchšia cesta. Ideme zhora, po celej dĺžke žľabu sa presúvame plynulo a nepotrebujeme uzavrieť chodník ani vstupovať do bytov. Pri nižších objektoch a dobrom podklade pod kolesá je rýchlejšia plošina.

Rozdiel je najmä v čase. Postaviť lešenie okolo domu sa kvôli niekoľkým desiatkam metrov žľabu neoplatí, kým čistenie odkvapov na bežnom rodinnom dome je zvyčajne otázka jedného dňa alebo aj menej. Pri väčšom bytovom dome sa počíta podľa dĺžky žľabov a počtu dažďových zvodov.

Vtáky a hniezdny materiál v odkvape

Žľab je pre vtáky lákavé miesto: je krytý, úzky a ťažko dostupný pre mačky. Problém nastane, keď v ňom zostane hniezdny materiál, perie a trus, pretože to je presne ten typ nánosu, ktorý nasiakne a v hrdle zvodu vytvorí pevnú zátku. Zároveň je hygienicky nepríjemný a nemá sa suchý zametať.

Ak sa vtáky vracajú každý rok na to isté miesto, samotné čistenie odkvapov je len opakované riešenie následku. Vtedy má zmysel doplniť zábrany, teda ochranu pred holubmi a inými vtákmi na miestach, kde sadajú a hniezdia. Obsadené hniezdo chráneného druhu neodstraňujeme.

Čo pri tej istej návšteve vidno na streche

Pri žľabe je pracovník presne na tej hrane, odkiaľ vidno väčšinu vecí, ktoré sa zo zeme skontrolovať nedajú. Preto odfotíme, čo cestou uvidíme, aj keď to s čistením rín priamo nesúvisí. Majiteľ tak popri čistení dostane obhliadku okraja strechy, ktorú by inak musel objednať zvlášť.

• Stav oplechovania okraja strechy a záveternej lišty, kadiaľ najskôr zateká.
• Oplechovanie atiky a jej spád, teda či voda ide na strechu alebo cez okraj na fasádu.
• Posunuté, prasknuté alebo chýbajúce kusy krytiny pri okraji.
• Mach a riasy na krytine, ktoré zadržiavajú vlhkosť a živia nános v ríne.
• Stav podbitia a či nie je drevo v páse pod žľabom premočené alebo napadnuté.
• Oplechovanie komína a prestupov, teda detaily, cez ktoré do strechy zateká a zo zeme ich neskontrolujete.

Ploché strechy: strešné vtoky namiesto žľabov

Bytové domy a prevádzky často nemajú klasický odkvap, ale strešné vtoky vedené vnútrom budovy. Princíp je rovnaký, dôsledok upchatia je však horší. Šikmá strecha upchatý žľab pretečie cez okraj, plochá strecha nemá kam pretiecť, takže voda zostane stáť a zaťaží konštrukciu.

Preto pri plochých strechách čistíme vtoky, lapače nečistôt a okolie vpustí, kontrolujeme, či nie sú prerastené machom alebo zanesené štrkom, a rovnako končíme skúškou odtoku. Zvlášť dôležité je to pred zimou, lebo zamrznutý vtok znamená, že sneh, ktorý sa cez deň roztopí, nemá kam odtiecť.

Čo ovplyvňuje cenu čistenia odkvapov

Cenu určuje najmä dĺžka žľabov, počet dažďových zvodov a spôsob prístupu. Druhý faktor je stav nánosu, pretože suché lístie sa vyberá inak než niekoľkoročná spečená vrstva s machom, ktorá sa musí uvoľňovať po kúskoch. Preto sa dva rovnako veľké domy môžu cenovo výrazne líšiť.

• Bežné metre žľabu a počet zvodov, ktoré treba prepláchnuť a preskúšať.
• Výška a to, či sa dá pracovať z lana, z plošiny alebo len z lešenia.
• Členitosť strechy, počet nárožných úsekov, vikierov a zmien smeru žľabu.
• Množstvo a stav nánosu, teda či ide o čerstvý opad alebo o starý spečený materiál.
• Či treba prečistiť aj upchatý zvod, čo je samostatná práca nad rámec žľabu.
• Prístup k objektu, možnosť postaviť plošinu a potreba zabezpečiť priestor pod pracoviskom.

Kde v Bratislave čistíme odkvapy

Pracujeme v celej Bratislave vrátane Petržalky, Ružinova, Nového Mesta, Starého Mesta, Karlovej Vsi, Dúbravky, Rače, Vrakune a Podunajských Biskupíc, a po dohode aj v Senci, Pezinku, Malackách a Stupave. Rodinné domy v starších štvrtiach so vzrastlými stromami tvoria pri čistení rín najväčšiu časť zákaziek, hneď za nimi sú bytové domy s plochou strechou a vnútornými vtokmi.